Jeseň je krátko pred vrcholom a dúfal som, že nájdem hlivy z ktorých sme si na kamarátovej chate uvarili skvelú polievku.Prekročil som potok s košíkom v ruke a na poli som zaregistroval pohyb. Bola to líška ktorú som spozoroval na loveckej výprave - nebolo pochýb že ide mojim smerom. Ihneď som sa prikrčil za burinou, pozorujúc ju ako sa každú chvíľu zastavovala aby sa poškrabala. Trápia ju iste hejná bĺch, a možno aj svrab. Až ma tak striaslo - v jej koži by som veru nechcel byť. Napäto som čakal na ktorú stranu sa vyberie, a keď dosiahla ohyb potoka za ktorým som číhal, zaostril som na okraj oráčiny aby som bol pripravený. Moja túžba bola vypočutá - vybrala sa vľavo. Keď dosiahla správne miesto v hľadáčiku, tak cvakla spúšť. To bol aj signál pre jej divoký únik, keď zistila že tento zvuk z prírody nepochádza a ja som sa spokojný usmieval ako mizla v kríkoch na okraji kopca.
Fotografované z cca 25m vzdialenosti 180mm teleobjektívom.
Detail cez výrez.
Keď som bol skoro na vrchole kopca, tak som si pomyslel že by to bola sranda keby som ju stretol znovu v prípade že by sa jej chodníčky znovu stočili doľava. Myšlienka my ani neopustila hlavu a v momente ako som sa pozrel na lúčku pred sebou tak som skamenel. Náš pohľad do očí trval len sekundu a už jej nebolo. Ušla tým smerom ako prišla a musel som uznať že toto kolo patrilo jej. Dnes ju už nestretnem, pomyslel som si...
Pokračoval som do svahu a fotil jesennú prírodu a našiel aj pár bedli, ale zapáchali, tak zostali tam kde narástli a občas som si spestril putovanie jedením jabĺk z opustených jabloní. Cez les som opísal niekoľkokilometrový oblúk ale po hlivách ani stopy.
Zostúpil som svahmi Borovice skoro k vodnej nádrži a hodil som okom na chatku s vínnou pivnicou ktorá bola neďaleko cesty zo salaša. Bolo to asi 300m od miesta posledného stretnutia s líškou a znovu sme si hľadeli do očí! Zvrtla sa a v plnej rýchlosti vrazila do plota ktorý bol za ňou. Nuž čo, panika je panika :-) Odhodilo ju skoro meter vzad a keď sa spamätala tak zmenila kurz za pivnicu kde našla dieru v plote. Tak toto sa mi ešte nestalo...
Chatu a cestu zo salaša delil jarok s hustým porastom a keď som stál na ceste tak som ľutoval že som nemal pripravený fotoaparát - stála uprostred cesty a vyčkávala. Možno sa chcela len rozlúčiť . Skočila do kríkov možno prekvapená čo to má za deň keď ju prenasleduje ten istý človek kam sa len pohne! Dnešný deň sa točila dokola na pár hektároch... :-)
Vykročil som domov a môj príchod doďaleka ohlasovali hašterivé sojky ktoré poskakovali po okolitých topoľoch. Možno sa s líškou ešte niekedy stretneme - a nemusí sa báť... ja s puškou nechodím. :-)
